Theo Raeken

,, cítim to z teba. Dokážem to vidieť v tvojich očiach no aj tak to nepočujem z tvojich pier. No viem, že by to možno prišlo časom." povedal Theo pričom jej venoval svoj pohľad. Ukázal okolo seba na miesto, ktoré bolo jeho skrýšou a následne sa pozrel na oblohu z ktorej neustále padali obrovské kvapky dažďa, ktoré by sa dali prirovnať k tenisovým loptičkám. Nebál sa toho, že by mu to nejako ublížilo. Prešiel si aj horšími vecami ako nejakou búrkou o tom nebolo pochýb.

,, cítim z teba potenciál no aj napriek tomu, že to možno teraz nechápeš tak príde ten moment, kedy nájdeš v sebe ešte väčšiu silu akú máš teraz. Príde ti to možno smiešne no na toto mám doslova šiesty zmysel." zamyslel sa nad tou odpovedou. Bola to pravda. Vedel to odhadnúť a v tejto chvíli to bolo rovnaké. A taktiež Theo vedel, ž toto nebolo poslednýkrát, kedy sa oni dvaja vôbec stretli. Vedel, že skôr alebo neskôr príde ten moment, kedy si spoločne budú opäť čeliť.