III. QUEST: " cesta za znamením.."

Ocitla sa v lese ktorý vôbec nepoznala. Navôkol nej nebolo nič iné okrem hustých stromov. Jej dlhé hnedé vlasy rozfúkaval vietor do rôznych smerov. Bola celkom dezorientovaná pretože vôbec netušila kde sa nachádza. Navôkol nej nebolo nič dokonca nepočula ani jedno zviera. V lese bola úplne sama. síce netušila kde sa nachádza no jej nohy ako by vedeli správny smer cesty a vybrali sa na cestu. Netušila ako dlho kráčala. Mohla kráčať niekoľko dní keďže sa tma striedala so svetlom. Zrazu však zastala na mieste. Mala pocit ako by stála na tomto mieste už niekedy predtým no to nemohla zistiť. Nemala ako pretože celý les vyzeral rovnako. Pred sebou zahliadla tmavú postavu ktorá však náhle zmizla. Obzerala sa okolo seba keď však zacítila tlak na hrudi. Jej telo bolo v jednom kŕči. Nemohla sa ani pohnúť jediné čo však urobila bolo to že zavrela pevne oči.
S hlbokým výdychom sa posadila zo sna na svojej posteli. Prehrabla si vlasy a pozrela sa von oknom kde bola bytá tma. na jej hodinách na nočnom stolíku stála jedna hodina ráno no ona už teraz vedela že viac spať nebude. Tak ako už po niekoľký krát sa jej sníval ten istý sen. Vybrala si svoje zápisník s bankou že spolu s perom a zapísala si doň svoj dnešný sen. Zapisuje si tieto sny už od doby čo sa jej sníval po tretíkrát. Najhoršie na tom bolo že sa s ňou nikdy nič nové nestalo. Proste sa ocitla v lese začala kričať a naraz pocítila tlak na hrudi ktorý ju zobudil. Prebehla očami po predošlých zápiskoch ktoré poznala naspamäť. Frustrovaný zavrela zošit a vrátila ho na svoje miesto pod vankúš.
Svoj sen vôbec nechápala. Prečo sa jej snívalo táto vec stále dookola ? Sen nemal vôbec žiaden zmysel. Teda ona ho aspoň v sne nenašla. Vždy keď chodila okolo lesa rozmýšľala nad tým či jej miesto v sne naozaj existuje no nikdy sa nešla pozrieť či je to pravda.
Ako sa tak zamyslela prišlo jej že ten sen je až príliš divný a určite za tým niečo bude. Predsa len toto mesto nie je obyčajné mesto. Toto mesto skrýva veľmi veľa tajomstiev ktoré nikto nevie. Pár ľudí na ako napríklad ona mala to šťastie zistiť málo z nich. Jej vnútorná túžba zistiť čo sa za snom naozaj skrýva jej nedala spať. Rozhodla sa že dnes je ten deň kedy sa naozaj odhodlá ísť les preskúmať.
Prudko vstala sa svojej postele a hodila na seba prvé oblečenie ktoré našla. Momentálne jej naozaj nezáležalo na tom ako bude vyzerať. Jediné čo pri výbere svojho outfit zvažovala bolo to aby nezmrzla. Vzor si so sebou aj batoh do ktorého si hodila pár vecí vrátane baterky a kompasu. Mala predsa len so sebou svoj telefón na ktorom mala GPS ale čo ak v lese nebude signál ?
Už nechcela viac strácať čas o seba doma preto sa rýchlikom krokom vybrala ku lese. Ulica cestu prechádzala zívala prázdnotou rovnako ako všetko ďalšie. Celý čas však išla ráznym a rýchlym krokom a zastavila sa až pred lesom. zaplavil ju menšie obavy z toho čo v lese nakoniec nájde ak niečo nájde. keďže les už nie je osvetlený lampami z ulice vybrala si z batohou svoju baterku a namierila ju na les do ktorého vkročila už pomalým krokom.

bol to nepríjemný pocit, ktorý ho donútil otvoriť oči. nepríjemný pocit, kedy pocítil ako sa jeho nohy zabárajú do hliny a na svojej vlastnej pokožke mal v jeden moment možnosť cítiť studený vánok, ktorý mu spôsoboval zimomriavky takmer na celej pokožke. stiles vedel, že tentokrát to nie je sen. pretože nech sa snažil ako chcel, nech sa snažil prebúdzať koľko len chcel, nič mu nepomáhalo. na miesto toho sa musel zmieriť s tým, že jeho vlastná myseľ ho uprostred noci donútila postaviť sa z postele a ísť do lesa v ktorom sa rozhodne nenachádzal po prvýkrát. aj napriek tomu, že les bol pomerne priestranný, vedel si dobre predstaviť miesto, na ktorom sa nachádzal nedávno. bolo to zvláštne, no vedel, že s tým niečo má práve on. práve abbadon.

stiles pochopil, že sa nedokáže dostať do jeho hlavy, nedokáže ovplyvniť jeho myseľ ani myšlienky no to, že sa nachádzal v lese uprostred noci na mieste o ktorom sa mu snívalo už niekoľkokrát, bolo pomerne zvláštne. prešiel si končekmi prstov po hnedých vlasoch, pričom ako inak, ho nenapadlo nič iné, ako zavolať do celého lesa a tým pádom na seba nejakým spôsobom upozorniť.
,, Halooooooo. je tu niektooooo? " jeho hlas sa dostával aj do tých najtemnejších kútov tohto miesta,pričom urobil jeden krok vpred. aké rozumné, veru, že áno. zavolať do lesa v ktorom sa môže nachádzať nejaký démon, alebo dokonca vlkodlak či upír. určite by nebolo najpríjemnejšie cítiť, ako sa za ním niekto objaví z čista jasna a urobí si z neho neskorú večeru alebo dokonca skoré raňajky. no stiles nad takými vecami takmer nikdy nepremýšľal, to rozhodne nie.

Niekoľko dní mu trvalo, kým začal hľadať sám seba. Nevedel si to ani predstaviť. Ako môže niekto ako on, začať niečo k niekomu cítiť. A nehovoriac o tom, že to bol dokonca lovec, ktorého by sa mal strániť a obávať. Herman pociťoval posledné dni zvláštne pochybnosti, ktoré sa prenášali do jeho spánku. Stále to bolo jedno a to isté miesto. Les v ktorom sa už niekoľkokrát nachádzal. Väčšinou v tých momentoch, kedy potreboval myslieť osamote alebo, kedy chcel trénovať.
On často trénoval. Snažil sa zo seba vždy dostať nejaké maximum. Zvýšiť svoju rýchlosť. To, že bol upírom neznamenalo okamžitú neporaziteľnosť. On nepoznal nikoho, kto by bol úplne neporaziteľný. Možno rodina Mikaelson mala menej slabín ako ostatní ale neboli neporaziteľný.

Ked sa herman zobudil a cítil ako mu na hrudníku neprestáva zvláštna bolesť, povedal si, že to bola posledná kvapka. Netrvalo to dlho a aj on sa nachádzal v lese, na tom mieste, kde sa nachádzali aj ostatní ľudia. Mohol ich cítiť. No v okamihu, kedy zacítil známu vôňu, ktorá patrila práve jej, zastavil sa. Bolo neskoro, jeho pohľad sa stretol s tým jej. Niekoľko dní sa jej snažil vyhýbať, neozývať sa na správy a nevolať ako prvý. Ale aj tak to nič neznamenalo, pretože ked ju videl, všetky myšlienky sa mu opäť vrátili. Ale nepoznal človeka, ktorý tam bol tiež.

Ihneď ako sa lesom ozvalo zavolanie Stella spozornela a poobzerala sa okolo seba. Výkrik nebol od nej ďaleko no aj tak medzi hustými stromami na prvý pohľad nikoho nevidela. Avšak hlas ktorému patril výkrik sa jej zdalo až moc povedomý. Vedela, že toho človeka pozná.
"haló ?...." zavolala o niečo potichšie a znova sa pozorne pozrela po lese. Zbadala v menšej diaľke mihnutie sa ľudskej postavy preto sa tým smerom ihneď rozbehla nech nestratí človeka z dohľadu. Ako sa už ku nemu blížila dobe vedela kto je ten chlapec ktorý tu ešte pred chvíľou hulákal na celý les.
"Stilles ? Čo tu robíš ?" na jej tvári sa značilo prekvapenie krížené s miernou nespokojnosťou. Nevedela čo tu Stilles robí no niečo v nej jej hovorilo, že to bude možno z toho istého dôvodu prečo tu je ona. Boli to však len jej myšlienky ktoré jej vnucovali tento nápad.
Stella nemala čas si dlho lámať hlavu s tým čo tu Stilles robí keďže sa v ich blízkosti ozvalo prasknutie vetvičky. Ihneď strelila pohľadom tým smerom odkiaľ to prišlo a jej oči sa stretli s tými jeho. S očami muža ku ktorému cítila tak veľa no zároveň bola na neho nahnevaná za jeho správanie sa voči nej v poslednej dobe. Nevedela ako sa má zachovať. Mala chuť ho ísť objať no zároveň na neho chcela nakričať za jeho ignorovanie jej osoby.
"Herman ? A ty tu čo robíš ?" vypustila zo seba po chvíľke mlčania. Mlčala zo šoku, že práve tu, v strede lesa narazila na týchto dvoch. Na jej kamaráta a na muža ktorého ľúbila.

stiles a jeho nápady. stiles a jeho život. ved o tom by mohla byť samostatná kniha. dostával sa z jedného problému do druhého a určite nebolo ani len neobvyklé, ked sa nachdázal v lese a následne tu našiel niekoľko ľudí. stellu, ktorú videl naposledy v beacon hills a o ktorej ani len nevedel, že sa nachádza v new orleans no a muža, ktorý sa ho niekedy pokúšal zabiť. bola to pomerne komická scéna, kedy sa po prvýkrát stretol s hermanom, no na to nechce rozhodne spomínať.
kráčal lesom, niekoľkokrát sa mu dokonca podarilo aj potknúť sa na nejakej tej halúzke na zemi, ktorá sa nachádzala pohodená priamo pod jeho nohami, náhoda možno, pričom sa snažil prísť na to, prečo sa na danom mieste nachádza.
" pýtať by som sa mohol to isté. niečo, niečo mi tu v skutku nesedí.." jemne si prešiel končekmi prstov po zátylku svojej hlavy a snažil sa na to prísť. no v podstate nemusel ani len dlho čakať, pretože temnota, ktorá sa nachádzala okolo nebola len z toho dôvodu, že na oblohe sa zaťahovali mračná. stiles niekedy už nevedel ani len to, čo je skutočnosť a čo zasa len výplod jeho zblúdenej fantázie.
" mám pocit, že podobným zážitkom som si prešiel pred nedávnom. mám pocit, že v tom má zasa prsty abaddon.." stiles nevedel, či vedia niečo o tom, čo sa deje v meste. či vedia ale majú aspoň malé tušenie o tom, čoho je mesto dôkazom.