Herman Tomson

" Je pomerne ťažké nájsť niekoho v mojom veku, keďže ľudia v mojom veku sú už dávno dávno mŕtvy dokonca ich telá hniju alebo už dokonca aj tento proces prešiel to netuším. No a už aj keď áno vieš aké to je ťažké s upírom v mojom veku, ktorý už prestal dokonca rátať aj to, kedy má narodeniny a koľko rokov v skutočnosti má? Tak ak som uchylom tak by som sa mal držať čo najďalej od každej ženy a držať celibát." Herman vedel že v jeho prípade to je doslova nemožné pretože spoločnosť žien mal vážne rád. Bolo to ako afrodiziakum.

" Ale tiež je pravda, že na svoj vek rozhodne nevyzeram. Stále som krásny." Prešiel si rukou po tvári a zasmial sa.

Pretočila očami a zložila si ruky na hrudi. Naklonila hlavu na stranu a počúvala ho o čom hovorí.
"už len chcem vidieť ako držíš celibát....hlavne s tým ako vyzeráš na teba určite skáču ženy a dievčatá ako posadnuté." nevedela sa ti predstaviť. Herman vyzeral ako typický Bad boy ktorý si rád užíva a žene nepovie nie. Ako už hovorila veľa dievčat by určite priahlo po jeho spoločnosti. Bol pekný, to mu brat nemohla, ale taktiež bol aj na to, že je upír celkom milý.
"samozrejme, samozrejme." so smiechom mu potvrdila jeho poslednú vetu o tom, že je krásny ako to sám povedal.
"dobre, dosť o tvojej kráse. Poďme lebo som už celkom hladná." otočila sa s úsmevom na päte a poobzerala sa dookola.

" no v tomto máš možno pravdu. Nevidel som ešte žiadneho upíra, ktorý by sa svojim spôsobom dokonca dobrovoľne rozhodol držať celibát. Je to pre nás pomerne zvláštne!" Povedal Herman pričom sa chcel nad tým dokonca aj zamyslieť, či by on sám bol toho niekedy vôbec schopný. Prítomnosť žien si vždy dôkladne vychutnával o tom rozhodne nebolo žiadnych pochýb.
" no ale asi máš pravdu, je ten najvyšší čas niekde si sadnúť a najesť sa." herman jej ponúkol ako pravý gentleman svoje rameno v tom momente, kedy sa k nej priblížil a na svoje oči si dal slnečné okuliare, ktoré ho mali chrániť pred slnkom. Pomerne patetické, kedže to mal za úlohu práve ten náhrdelník, ktorý mal na krku.
" nenechám ťa zomrieť hladom. Nevedel by som možno ako si počať s nejakou mrtvolou." pretočil nad tým jemne očami, pričom by to možno až také ťažké nebolo.

Ihneď prijala jeho rameno a chytila sa ho. Na perách sa jej sformoval jemný úsmev z toho aký gentleman z neho je. Väčšina upírov sú namyslený blbečkovia ktorý si za každú možnú okolnosť musia niečo dokazovať.
"no už len ty by si s tým mal problém." zasmiala sa a pozrela na neho. Upír ako on sa na ceste svojim životom musel stretnúť už s nespočetným množstvom mŕtvol. Ju samú niekedy mŕtvola dokázala znepokojiť no už si na to pomerne zvykla. Predsa len tak trochu si musela zvyknúť.
"hmm...máš na pláne ísť niekam ? Napríklad do nejakej inej krajiny ? Mňa to celkom ťahá niekam k moru. Chcela by som vypadnúť niekam ďaleko. Hlavné ďaleko od tohto sveta čo je tu." prehrabla si svoje husté vlasy a pohľad stále venovala mestu pred sebou aj keď rozprávala k nemu. Sám povedal, že precestoval toho už veľa no možno tam je nejaká krajina kde ešte nebol.